Vítam vás na mojom blogu a v mojej ríši Xanadu. Ak si prišiel z akéhokoľvek dôvodu tak vitaj a vstup do mojej knižnice. Je to môj prvý článok na blogu a nájdeš tu všetko o poviedka čo som napísala, čo píšem i čo chystám ale i iné podstatne blbosti. Tak neblúď, choď do mojej knižnice a klikni na dvere.

Keď Kuchiki porušujú pravidlá - 1.kapitola

21. července 2014 v 12:05 | asako |  Poviedky k Bleach

1.kapitola - Všetko je úplne inak



Rukiin pohľad

Milujem dni ako tento, keď nemám žiadne povinnosti a starší si ma aspoň na jedeň deň vôbec nevšímajú. Väčšinou sa v tieto dni prechádzam po veľkolepej záhrade panstva. Dnes som však pre nepriaznivé počasie (teda prvý sneh) zvolila túlanie po dome. Panstvo rodiny Kuchiki je naozaj nádherne a zároveň jednoduché. Po celé tie roky, čo som tu, ma vždy očarí ticho a pokoj tohto panstva. Niet nakoniec divu, že ma vykoľajilo, keď som zrazu počula v dome hádku. Aj keď mi zdravý rozum vravel, že sa mám vzdialiť a nekomplikovať si život, moja zvedavosť opäť vyhrala a ja som hneď mierila k zdroju kriku. Bola to pracovňa Ginreia, takže i skutočný odvážlivec si maximálne može dovoliť pootvoriť dvere. A ja mám viac odvahy než rozumu. Nikdy som však neočakávala, že tam uvidím svojho vždy pokojného nevlastného brata Byakuyu zúriť. ,,Kedy si konečne uvedomíš, že nemáš už dvesto rokov. Je čas to už ukončiť a konečne mať rodinu pokope." začínal zúriť dokonca i Ginrei a ten nikdy, nikdy, NIKDY nezúri. ,,Teba sa o tom jednoducho povie. Čo jej mám povedať? Ahoj, máš už všetky úlohy a inak medzi rečou celu dobu klamal a som tvoj otec. Nenávidela by ma." nenechal sa Byakuya. Žiaľ Ginrej chcem mať vždy pravdu a tak mu to musel vrátil: ,,Nad tým si mal uvažovať v deň keď si ju našiel a nakoniec si myslím, že by to skrátka prospelo všetkým, keby sa Rukia dozvedal, že si jej otec."

Myslím že na chvíľu som v tú chvíľu prestala úplne vnímať. Zrazu som sa nemohla ani nadýchnuť. Len som tam stála. A vtedy som si to všetko uvedomila. Všetky tie láskavé slová, tie obavy a jeho nepatrné úsmevy. Nahrnuli sa mi do oči slzy a chcela som okamžite zmiznúť čo najďalej . Nanešťastie som narazila priamo do skrine za mnou a spadla ako vrece ryže. Len čo som sa stihla vzchopila, tak Byakuya rozrazil dvere pracovne . Naše oči sa na sekundu streli a ja som ako vždycky z nich nedokázala vôbec nič prečítať. Okamžite som brala nohy na ramena. A on za mnou.

Vrazila som do svojej izby, zabuchla dverami a zrútila sa na mäkký futon. Po tvári mi začali stekať prvé slané kvapky slzy. Bohužiaľ som nezamkla, takže sa Byakuya dostal bez najmenšieho problémov do mojej izby. O chvíľu som už cítila jeho ruku na rameno ako ma jemné pohladila. ,, J-j-je to p-pravda" povedala som nesúvislo šeptom cez slzy. ,,Mhm" len prikývol Byakuya. A vtedy som mala chuť mu jednu vraziť. Celu dobu mi klame, dozviem sa, že som jeho ,,dcéruška" a on povie len ,,mhm". Keby to aspoň chcel vysvetliť alebo sa ospravedlniť, ale len ,,mhm". Toto bola moja posledná kvapka v tento deň. Vďaka bohu, že som naňho len zvrieskla ,,Zmizni." a skoro som s nim vyrazila dvere. Tento raz som sa poučila a poriadne zamkla. Byakusa sa do hlbokej noci snažil dostať do mojej izby. Neotvorila som mu ani keď povedal, že mi to všetko vysvetlí. Vlastne, ja som chcela i vedieť prečo nechcel byť mojim otcom a prečo som nebola od začiatku s nim, a či cíti ku mne niečo viac než len tu zákonnú povinnosť, ale bola som naozaj príliš nahnevaná na hocijaký rozhovor. Asi by som povedala niečo, čo by som potom i neskôr oľutovala. Ved len keď klopal, tak som na ho vždy niečo hnusné zvrieskla. Ale nech ho chvíľu žerie svedomie, ak mu po tomto všetkom nejaké ostalo. Z mojich myšlienok ma však vytrhlo pravidelne škvŕkanie môjho žalúdku. Keďže už pomaly svitalo, rozhodla som sa pre skoré raňajky. To som asi robiť nemala.

Pravé som si zalievala cereálie (darček od Yuzu), keď sa mi za chrbtom ozval výnimočné prívetivý Byakuyov hlas ,,Rukii". Ja ho neznášam, keď mi hovorí ,,Rukii" . Potom mám vždy pocit, že mu na mne záleží. A potom mne zase záleží na ňom? ,,Máš pät minúť." povedal som po tichu, naduté som si sadla za stôl a ponorila lyžičku do misky. Byakuya sa asi bal, aby som si to nerozmyslela, a tak okamžite začal: ,,Rukia, nepovedal som ty to len preto, lebo ta mám naozaj veľmi rád a nikdy nechcem dovolím aby ty niekto ublížil." ,,Prečo by sa mi mal niekto ublížiť?" zbystrela som. ,,Si nasledovníčka a ... dievča, takže je pravdepodobné, že starší" odvetil rázne a bez zaváhania Byakuya. ,,Čo by mi len ti mohli spraviť? Zabiť ma?" spochybňovala som jeho odpoveď. Byakuya sa na mňa zamračil: ,,Už zopár tisícročie preferuj len potrať, ale neočakával som ani to, že ta unesú." ale keď uvidel môj vyraz prekvapenia a strachu, tak mi rozstrapatil vlasy a pripojil k tomu: ,,Ak to nikde neroztrúbiš, tak ta ešte stále dokážem ochrániť." ,,Tak prečo som to nemohla tajiť od začiatku?" povedala som stále nahnevane, i keď som bola nadšená z toho že sa o mňa ,,len" bojí. ,,Rukia" povedal Byakuya a hlboko sa mi pozrel do oči: ,, nedokázala by si si vtedy zvyknúť na takýto život. Nezmierila by si sa ani s tým, že vidíš rodičov len raz za čas." ,, Rodičov?" a to už so však nedokázala povedať nahnevane. ,,Musím isť už do práce." vstal Byakuya a ignoroval ma. ,,Oci, prosím?" a teraz som sa už úplné prezradila. Okamžite som si zakryla ústa. Byakuya zastal a usmial, tak ako som to ešte v živote nevidela: ,,Obaja musíme isť. Ale ak chceš príď ku mne večer." A už ho nebolo. Tak moc široký úsmev, mu ani nepristal.


Ja viem že to hovoria všetci, ale zanechajte komentár. Keď tu bude 1 alebo 2 komentáre, budem mať záväzok k tým ľudom, aby budem MUSIEŤ čo najskôr napísať ďalšiu kapitolu. Tiež ma zaujíma váš názor na rodinku Kuchiki

Tu je malé vysvetlenie:
Byakuya bez kenseikan


a Rukia s dlhými vlasmi

ALEBO

malý Byakuya
a malá rukia (tie ich oči)

ALEBO
ich vášeň pre plyšákov/maskotov/zvieratka(nazvite to ako chcete)

Sú si naozaj podobný. Len Rukii ma postavu a úsmev po mamičke.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 M3S M3S | 12. srpna 2014 v 14:12 | Reagovat

Je to dobré :) som zvedavá ak sa to bude celé vvíjať :)hneď idem na ďalšiu kapitolu ;)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Ďakujem za vašu návštevu. Dúfam, že sa vám tu páčilo a prosím, vyjadrite svoj názor komentárom alebo anketou pod článkami, alebo hlasujte v ankete naľavo.