Vítam vás na mojom blogu a v mojej ríši Xanadu. Ak si prišiel z akéhokoľvek dôvodu tak vitaj a vstup do mojej knižnice. Je to môj prvý článok na blogu a nájdeš tu všetko o poviedka čo som napísala, čo píšem i čo chystám ale i iné podstatne blbosti. Tak neblúď, choď do mojej knižnice a klikni na dvere.

Keď Kuchiki porušujú pravidlá - 2.kapitola

22. července 2014 v 15:23 | asako |  Poviedky k Bleach

2. kapitola - Tajnostkár




,,Neznášam ho. Jednoducho ho neznášam. Ako len môže byť taký?" opakovala si Rukia, keď kráčala stále dookola po svojej izbe. Dnešný deň ju naozaj vysilil, i keď bol celkovo nenáročný. Ráno mala tu svoju malú debatu so svojim otcom a potom sa túlala len po rodinných archívoch. Za normálnych okolnosti by už aj spala, lenže ona tak veľmi chcela vedieť ešte viac? A jej ,,ocinko" ako vždy nikde. Každú svoju voľnu chvíľu dokázala rozmýšľala len nad tým, čo sa to vôbec ráno stalo? Dokonca aj keď sa už Rukia rozhodla vzdať čakanie na Byakuyu, a išla do postele, neustále sa musela vrtieť. Dokázalo si už zvyknúť na to, že Byakuya je jej otec. Vlastne, Byakuya sa vždy správal ako jej otec a ona ho tak trochu brala už dávno ako svojho otca. Naozaj si musela priznať, že bola slepá. Koľkokrát si len za tie roky povedala že nie je jej otec a nemá sa tak správať a toto ju nikdy nenapadlo. Teraz ju však viac zaujímalo ako to myslel o tých rodičoch? Ale i všetko a všetci ostatný? Samozrejme, že keď trávila čas v rodinnom archíve tak si hľadala informácie o sebe. Už sa aj prestala čudovať, prečo je Byakuya zakázal sa tam zdržiavať. Keby len raz riešila veci ona a išla hľadať svoj rodný list a našla ten originálny. No bola by to zábava. I tak jej dalo prácu sa dostať k nemu. Ale keď mala už rodný list bola to hračka. Dokonca našla i jednu fotku kde boli všetci traja. Ona, Byakuya a Hisana. Dala by ruku do ohňa, že Byakuya ich ma viac. Ale bola škoda, že ju tam našiel je dedo, teda vlastne teraz pradedo. Rukia okamžite dostala prednášku o tom, že pravidla sa neporušujú ale keď pekne poprosila, tak je sám ukázal par fotografi. A tiež dostala poriadne za ucho. No keď zistila, že jej vždy pokojný a formálny dedo bol niekedy mladý sympatický muž, ktorý si zobral veselé dievča bez šľachtického rodu, tak sa nevyhla smiechu a par ironickým otázkam. Rukia však bola šťastná i za to za ucho, pretože konečne mala pocit že po prvý krát v živote môže mať rodinu. Skutočnú rodinu.

Až nad ránom dokázala Rukia zaspať. Dokonca sa nezobudila ani na raňajky a nikto ju ani nesmel zobudiť. Zakázal to totiž Byakuya, ktorý prišiel tesne pred raňajkami a chcel ju zobudiť sám. Pamätal si, že keď bol on mali, tak ho vždy budili jeho rodičia a neskôr jeho dedo a spolu sa raňajkovali. Vždy sa vtedy cítil tak šťastný, keď mohli byť všetci pokope. Boli to naozaj krásne spomienky. A on chcel dať Rukia možnosť zažiť tie pekne rodinné chvíle. Naozaj jej chcel vynahradiť tie roky. Všetky tie leta na pláži, víkendové výlety na chatu a večerne pozorovanie hviezd. Teraz však musel isť za staršími. Diabol nikdy nespi a on nechcel zbytočne problémy i keď si bol isti, že pre Ruku by bol ochotný porušiť nejedno pravidlo. Starší boli zase hnusný ako vždy ale on dosiahol zase svoje. Pár vyhražiek že abdikuje a hneď je pokoj. Našťastie nevedia, že Rukia je jeho dcéra. Ale teraz nechcel rozmýšľať nad tým čo sa stane až na to prídu a s dobrou náladou išiel zobudiť Rukiu.

,,Rukia," snažil sa ju jemné zobudiť Byakuya. Keď Rukia pomaly otvorila oči a uvidela ho, okamžite sa otočila na druhý bok a nahnevane povedala: ,,Odpal." Byakuya trochu tušil, že včerajšok mu len tak neodpusti ale musel sa pousmiať nad jej správaním. Bola náladová, zato však rozhodná a musel uznať, že mu neuveriteľné veľmi pripomínala jeho, keď bol mladší. ,,Rukia?" ozval sa po čase. Neodpovedala. ,,Hneváš sa?" znova sa ozval. Rukia ho ďalej ignorovala a zakryla si hlavu perinou. ,,No dobre," odchádzal v pokoji Byakuya i keď vedel že veľa riskuje. Nakoniec doplnil ,,Keď nemáš záujem." Byakuya ju dostal tam kde chcel. ,,Prečo si večer neprišiel?" prehovorila Rukia, keď už Byakuya stal v dverách. ,,Musel som niečo naozaj neodkladne zariadiť," otočil sa Byakuya. ,,Niečo neodkladné," vzdychla si v duchu Rukia a rozhodla sa začať s ním vlastnú hru. Nakoniec sa ozvala s hlavou stále pod prikrývkou: ,,Dôležitejšie než ja. Verila som ti a takú chybu znova neurobím". Byakuya by klamal, ak by povedal, že ho jej slová neranilo a Rukia si to zas veľmi dobre uvedomovala. Byakuya za tu celu dobu nechcel len jedno. Sklamať ju. ,,Ruki," prisadol si Byakuya k jej futonu "urobíme malú dohodu. Ti vylezieš konečne spod periny, ja ta vezmem na výlet a môžeš sa spýtať na čo chceš. Súhlasíš?". ,,Mimo tohto domu," vystrčila konečne Rukia hlavu spod periny ,,tak to ty neverím." Byakuya si uvedomoval, že trafil čierneho. ,,O dve hodiny odchádzam, ak chceš môžeš isť so mnou. Vybavil som si dovolenku až na tri dni." postrapatil jej vlasy Byakuya "Ideme sa naraňajkovať?" Rukia ja naňho zahľadela. ,,Som tam za polhodinu?" a bola zase pod perinou.

---

Rukia a Byakuya sedeli za stolom pri raňajkách. Rukia už dojedla i miso a stále sa nikto neozval. Rukia nevedela čo povedať a Byakuya zas nevedel ako to povedať. Ticho nakoniec prerušil Byakuya, ktorého to naozaj už prestalo baviť. ,,Rukia, myslel som, že máš niekoľko otázok na mňa?" pozrel sa na Rukiu a odchlipol si zo svojej polievky. ,,Kam ideme?" opýtala sa Rukia, kým sa hrabala v rybe, ktorú nazvali kuchári ,,losos". Byakuya sa na ňu hodnú chvíľu pozeral. Nevedel čo povedať. ,,Chcem ty vynahradiť ten včerajšok" začal sa vyhýbať odpovedi Byakuya, aj keď si bol vedomí že to nemusí dobre dopadnúť. Nechcel jej už nič tajiť ale nevedel ako jej povedať pravdu. Vtedy však do miestnosť vstúpil Ginrei a pozdravil sa. Rukia nečakala ani malú chvíľu, na to poznala Byakuya až veľmi dobre. ,,Ohavou dedo, vieš kam dneska pôjdeme s otcom?" snažila sa Rukia vyzerať čo najšťastnejšie. Ginrei neváhal ani na sekundu s odpoveďou: ,,K Márii." Byakuyovi zabehlo. Mal problém. Rukia sa okamžite po odpovedi otočila k Byakuya, ktorý bol bledý ako stena. ,,Kto je Mária?" opýtala sa ho Rukia. Byakuya na sucho preglgol. Vedel že z tohto sa len tak ľahko nevykrúti, a tak sa porazenecký pozrel do zeme a ľutoval to, že jej to hneď nepovedal. ,,Ona je moja s-snu-snúbenica," bolo jedine čo dostal zo seba. Rukii vtedy zamrzla krv v žilách. O svojom otcovi počula za tých 50 rokov služby a života v tomto dome všeličo. I to, že ako mladi preferoval ľahké ženy, ktorým kupoval drahé darčeky. Vedela, že na akadémii by prepadol ak by nebol Kuchiki. Dokonca vedela i to, že jej matka nebola jeho prvá žena. A vtedy jej to dopálilo. To na ňu musel myslieť, keď sa včera ráno preriekol o rodičov. ,,Tak a to mu nedarujem" pomyslela si Rukia a otočila sa na svojho deda. ,,Ďakujem dedo za úprimnosť" usmiala sa naňho Rukia a potom sa postavila. Ešte raz sa pozrela na svojho otca a potichu povedala: ,,Koľkokrát mi chceš ešte klamať". Rukia okamžite odišla a dvere len tak pleskli. Byakuya sa konečne nadýchol a pozrel sa na svojho dedo. ,,Naozaj ďakujem," ozvalo sa do ticho. Ginrej sa mu pozrel do oči, povzdychol si ale nakoniec mu poradil: ,,Chod za ňou, ospravedlň sa a povedz jej už celu pravdu". ,,Naozaj ďakujem," povedal tento raz Byakuya už podráždené a odišiel.

Pre tých čo by chceli vyjadriť názor alebo nebodaj i pokračovanie tejto poviedky je určený komentár (dole↓) alebo anketa o tejto poviedke (tiež dole↓) alebo i anketa o všetkých poviedkach (vľavo←).
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 M3S M3S | Web | 12. srpna 2014 v 14:22 | Reagovat

fuuuu to sa dobre zamotava  ... som zvedava ako to dopadne 8-O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Ďakujem za vašu návštevu. Dúfam, že sa vám tu páčilo a prosím, vyjadrite svoj názor komentárom alebo anketou pod článkami, alebo hlasujte v ankete naľavo.