Vítam vás na mojom blogu a v mojej ríši Xanadu. Ak si prišiel z akéhokoľvek dôvodu tak vitaj a vstup do mojej knižnice. Je to môj prvý článok na blogu a nájdeš tu všetko o poviedka čo som napísala, čo píšem i čo chystám ale i iné podstatne blbosti. Tak neblúď, choď do mojej knižnice a klikni na dvere.

Keď Kuchiki porušujú pravidlá - Najlepšia kamáratka

3. srpna 2014 v 12:00 | asako |  Poviedky k Bleach
Takže je tu nový diel o Kuchiki... Tentoraz už bude trochu dlhšia a hlavne sa blížime k zábavnejším častiam poviedky. Nemám ani potuchy čo tam vlastne je keďže som to napísala za 1 deň a potom opravovala vyše 3 dni (bola som trochu lenivá). Do konca budúceho týždňa by tu mala byť i jednorazovka buď z HP alebo SAO. A teraz šup k poviedke... dnes sa stretneme s ďalším členom rodiny Kuchiki. Sayonara.


3.kapitola - Najlepšia kamáratka




Rukia neuveriteľné veľmi zúrila. Klamal jej a to ju vedelo vždy tak veľmi nahnevať. Dokázala pochopiť a dokonca mu i odpustiť, keď je klamal, aby mohla byť v bezpečí ale prečo jej pre boha nepovedal, že je zasnúbený. Zasnúbený, len keď na to pomyslí znie to ako vtip. Baka. To nikdy nemyslel na to, že sa to raz Rukia dozvie. Teraz si však Rukia musela priznať, že už si vôbec nie je istá či bol rád, že sa to dozvedela.

Odvtedy čo odišla z jedálne nedokázal robiť nič iné, len ležať na futone a pozerať sa na strop. Sama v tejto chvíli nevedela čo chce. Chcela by mať kompletnú rodinu i keby s nevlastnou mamou ale tiež trochu chcela aby si ju Byakuya viac všímal. Jednoducho tužila po tom byť jeho mala princeznička. Ale ak jej to nepovedal, tak možno nepočítal s ňou v jeho rodine. Možno sa Byakuya ožení, budú mať deti a ona bodu len piate kolo u vozu. Pre Rukia sa to všetko dialo tak rýchlo, že to prestala zvládať. Teraz sa potrebovala niekomu vyrozprávať, niekomu komu mohla dôverovať, že to neroztruby na všetky svetové strany. A vtedy ju napadlo. Všetko to môže povedať Machiko. Machiko bola a je jej jedinou ozajstná priateľka z vyšších šľachtických kruhov. V dobe, keď Rukia adoptovala rodina Kuchiki bola pre všetkých šľachticov v celom Seireiteli len odpad z Rukongaia. Jediný kto sú ju vtedy zastal medzi ostatnými deťmi aristokratov bola práve Machiko. Rukia sa až po časom dozvedala, že i Machiko si rodina adoptovala ale jej nevlastná matka bola láskavá žena, ktorá ju nevychovala k tej šľachtickej pýche. Vždy sa na seba navzájom mohli spoľahnúť a preto Rukia neváhala zobrať mobil do ruky a napísať jej správu:

Machi, help please. Tetnoraz smo nič neviviedla Nevinný ale som v koncoch zo svojho otca, takže potrebujem poradiť. Máš chvíľočku Tvoja Rukia
Rukia nemusela dlho čakať na odpoveď:

Nani? Otec? Překvapený

Rukia si doslova vedela predstaviť vyraz na tvári Machiko a musela sa zasmiať. Chudá Machi, aké šoky jej to len robí. To predsa kamarátky nerobia... väčšinou. Rukia v tom okamihu začala písať dlhočiznú správu, v ktorej napísala všetky tie tajomstva. Pretože odpoveď Machiko už dlho neprichádzala, tak sa Rukia schúlila do klbôčka a pritúlala k veľkému Chappymu. Chudák Chappy, skončil pod nohami Rukia, keď konečne mobil zapípal. Machiko znova nesklamala:

Rukia ty si snáď hlúpejšia než ten tvoj Chappy. S vyplazeným jazykem Baka. Baka. Baka. Veď to je príležitosť ako zistiť či ta ma rád. Ak sa ti bude venovať i v jej prítomnosť, tak ťa určite má rád. A aspoň spoznáš svoju budúcu macochu. Možno mu to rozhovoríš, keď sa ty nebude páčiť.

Rukia bleskovo nahádzala veci do kufra a bežala do otcovej pracovne. Počas toho však prišla Machiko ešte jedna správa:

Baka, Chappy nie je hlúpy. Křičící Arigato.

Keď sa Rukia konečne objavila pred dverami pracovne ešte chvíľu váhala. Nakoniec zaklopala a spoza dvier sa ozval Byakuyov hlas: ,,Ďalej." Rukia vstúpila do miestnosti zo sklonenou hlavou. Pohľad do oči bolo teraz to posledne čo potrebovala. Videla len, že Byakuya sa vybaľuje z svojej cestovnej tašky a nie je z toho príliš nadšení. ,,Oci," ozvala sa a Byakuya zastal, ,,mohla by som ešte isť s tebou?" Byakuya sa na ňu okamžite otočil. Jeho zmätený vyraz stal za to. Až po chvíle prehovoril: ,,Nani?!" Rukia sa teraz už pokúsila pozerať sa mu do oči. ,,Rada by som s tebou išla na návštevu k tvoje..." a z hlboká sa nadýchla, ,,...snúbenici." Byakuya si úľavne vydýchol. ,,Už si zbalená?" povedal zrazu Byakuya rázne. Rukia mierne poskočila a zmohla sa len na jedno slovo: ,,Hai." ,,Tak si dones kufor, ja ta tu počkám," povedal už prívetivejšie Byakuya a začal pchať svoje veci späť do tašky.

Keď Rukia dotlačila ten svoj veľký ružový kufor s potlačou Chappyho do pracovne, Byakuya už netrpezlivo stal opretý o dvere. Keď ju uvidel s tým obrovským kufrom, tak jej ho bez slova zobral a spoločne sa vydali na cestu. Hodnú chvíľu kráčali v tichosti po panstve Kuchiki. ,,Prepáč," zavalil zrazu Byakuya. ,,Začo?" pozrela sa naň ho Rukia pohľadom malého zmäteného dievčatka, i keď trochu vedela čo chce povedať. ,,Že som ty nepovedal hneď o čo ide," ospravedlnil sa Byakuya bez toho aby sa jej pozrel do oči. Rukia sa na chvíľu zamyslela. ,,Odpustím ty," prehovorila Rukia, no okamžite zodvihla ukazovák ,,pod dvoma podmienkami". Byakuya si povzdychol. Citové vydieranie sa snáď v rodine Kuchiki dedí z generácie na generáciu. ,,Aké?" povedal pokleslo keďže vedel, že ho ma Rukia tam kde chcela. Rukia sa usmiala. ,,Po prvé," a zdvihla palec, ,,mi už nikdy nebudeš tajiť niečo, čo sa ma týka." ,,Súhlasím" prikývol Byakuya. ,,A po druhé," tento krát už Rukia zodvihla i ukazovák ,,kúpiš mi nový Chappy mobil." ,,Čo s tým ma spoločne mobil?" vyskočil na ňu Byakuya. ,,Prosím," dala Rukia k sebe ruky ako keby sa modlila ,,ja ho vážne chcem". Byakuya sa zastavil a pozrel sa na ňu. Chytilo ho to pri srdci, keď videl tie jej psie oči. ,,Dobre" vzdychol si. Rukia len zvýskla radosťou. Byakuya sa len išiel a Rukia kráčala za nim. ,,Oci," prihovorila sa mu Rukia, ,,a kam to vlastne ideme?" Byakuya sa zarazil. ,,Ako je toto vysvetlím? Ale ak jej budem klamať, tak to už nemusí dobre dopadnúť," pomyslel si Byakuya. Nakoniec si vzdychol a snažil sa to zo seba dostať čo najrýchlejšie: ,,Do ľudského sveta cez rodinnú branú." ,,Povedal si, že je nepoužiteľná," povedala Rukia šokovane. ,,Áno," pozrel sa na ňu Byakuya, ,,a teraz hovorím že ju bez môjho zvolenia nepoužiješ. Nechcem aby si stále behala medzi svetmi." ,,Mám pocit, že nie som jediná kto behá medzi svetmi" oponovala ma Rukia a prekrížila si ruky cez prsia. Ktovie ako by to skončilo, keby sa zrazu neocitli pre veľkou branou na okraji panstva. Keď ju Byakuya otváral ozvalo sa hlasité vŕzganie. Byakuya sa na ňu otočil: ,,Musíš cez ňu rýchlo prebehnúť, ale hlavne opatrne. Nie je pravé v najlepšom stave. Buď opatrná". Rukia len prikývla a rozbehla sa do bráni.

Ani nevie ako, ale ocitla sa na druhej strane bráni. Skôr než sa však stihla poobzerať okolo, tak do niekoho narazila. Rukia cítila pod sebou tvrdé tatami a nad ňou videla tvar postaršej ženy s žiarivými čiernymi očami. ,,Kawai," ozval sa veselým hlasom žena nad ňou a začala ju štípať po líci. ,,Kawai, kawai, kawai," opakovala, no to už branou prešiel i Byakuya. ,,Mami, neštíp prosím ťa Rukiu za líca a radšej hod pre gigai," ozval sa Byakuya, keď vydeľ čo sa deje. ,,Dobre, dobre, ale ona je taká zlatá," otočila sa na neho žena, ale okamžite odišla do vedľajšej miestnosti. ,,Povedal jej mama, takže to musí byť moja babička," pomyslela si Rukia no to už ju dvíhal zo zeme Byakuya. Okamžite keď sa posadila, tak sa rozhliadla po miestnosti. Dom vyzeral ako keby boli stále v Soul Society. Až na to, že stali v... obchode. ,,Kde to presnejšie sme?" otočila sa zvedavo na Byakuya, keď si k nej prisadal. ,,V Kyote. Štvrť pre prisťahovaleckých shinigami. Presnejšie u tvojej bab..." začal hovoriť Byakuya, keď ho prerušil výkrik. ,,Veľký, veľký, veľmi veľký Chappy" ukazovala Rukia na bieleho zajaca, ktorý bol skoro tak vysoký ako ona. Byakuya si len zamumlal popod nos: ,,Zas ten hlúpy zajac". A prask! Byakuya dostal tvrdý pohlavok do svojej mamy. ,,Nie je to hlúpy zajac. Je strašne rozkošný," dala si ruky v bok a hnevala sa na neho, no o chvíľu sa znova usmievala. Rukia len tak udržala smiech nad tuto scénou. ,,Tu máš nech ta nemám už na očiach aby si ma stále hneval" povedala na oko nahnevane a podala mu tácku s tabletkou a pohárom vody. ,,Rukia" usmiala sa na Rukiu a kývla rukou, že ma k nej prísť. Teraz si ju mohla Rukia lepšie obzrieť. Na to že mala už cez 500 rokov mala stále pevnú, nie vysokú ale zato štíhlu postavu, ktorú jej zvýrazňovalo tmavé kvetinové kimono. Jej krátke čierne vlasy mala zopnuté do neúhľadného drdola a medzi nimi boli už i prvé nepatrné šediny. Pár pramennou jej vlasou sa pretínalo z vráskami na jej tvári. Malo kto si však tie vrásky všimol pre jej večný žiarivý úsmev. Dalo by sa povedať, že jej meno úplné vystihovalo jej povahu. Sumiko, teda večne dieťa.

,,Čo to je?" spýtala sa Rukia, keď pristúpila k svojej babke a chytila tabletku, ktorú pre ňu nachystala. No, vlastne to malo len tvar tabletky, ale materiálovo sa to ponášalo na želé, bolo to žlte a voňalo to ako... jahody. ,,Môj najnovší gigai" usmiala sa pyšne Sumiko. ,,Už ma zase používaš ako pokusného králika," ozval sa Byakuya ale hneď po tom tu tabletku prehltol. Potom len dodal: ,,Chuti to naozaj hrozne." Sumiko okamžite na Rukiu a Rukia pod nátlakom vložila do úst tabletku. Chvíľu si ju nechala na jazyku, prehltla a premýšľala nad chuťou. ,,Gumený medvedici" vykríkla Rukia prekvapeným, keďže očakávala odpornú chuť. Zrazu sa však Rukia začala cítila ako keby bola slabšia. Až po chvíli si uvedomila, že je už v gigai, ale to už sa po jej lícach znova vrhla Sumiko: ,,Kawai, strašne veľa". ,,Musíme isť" prechodil si cez rameno svoju tašku Byakuya. ,,Ale..." chcela sa ozvať Rukia, ale to už ju ťahal Byakuya preč i s jej kufrom a Sumiko im kývala.

Každý k to máš IQ viac ako 50 a máš vlastný názor sa môže vyjadriť komentárom alebo anketami dole a vľavo.

P.S: Takže vám sem pridám i jeden obrázok Sumiko ale nedivte sa, že je z AKB48. Veľká väčšina mojich postav je inšpirovaná z J-pop, poprípade z K-pop a niekedy sú i mixom. Sumik dostala podobu po Matsui Jurine z AKB/SKE a povahou sa jej snáď bude podobať viac v ďalších dieloch poviedky.
Matsui Jurina/Sumiko Kuchiki (zd. idol-times.com)

 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 M3S M3S | Web | 12. srpna 2014 v 14:36 | Reagovat

,,Veľký, veľký, veľmi veľký Chappy - ja z nej umrem :D strašne som sa smiala ked som si to predstavila :D :D super kapitola, tesim sa na dalsiu :)

2 zdezde zdezde | 19. srpna 2014 v 19:35 | Reagovat

Je to sranda :D a píšeš pekne :D ale ešte je to anime poviedka :-) nebolo by od veci keby si davala anime obrazky 8-O

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Ďakujem za vašu návštevu. Dúfam, že sa vám tu páčilo a prosím, vyjadrite svoj názor komentárom alebo anketou pod článkami, alebo hlasujte v ankete naľavo.