Vítam vás na mojom blogu a v mojej ríši Xanadu. Ak si prišiel z akéhokoľvek dôvodu tak vitaj a vstup do mojej knižnice. Je to môj prvý článok na blogu a nájdeš tu všetko o poviedka čo som napísala, čo píšem i čo chystám ale i iné podstatne blbosti. Tak neblúď, choď do mojej knižnice a klikni na dvere.

A zas sú tu Kuchiki! Keď Kuchiki porušujú pravidlá - Spovedáme Byakuyu Kuchiki

5. září 2014 v 14:05 | asako |  Poviedky k Bleach
Milý navštevnice, ja viem, že som krava. A slušnejšie sa to neda ani povedať. Neozvať sa skoro mesiac. Prepačte ale dovodi mate tu. Za pravopis a dĺžku vieť mate ospravedlnenie tiež tu.

4. kapitola - Spovedáme Byakuyu Kuchiki




,,Prečo?" ozvala sa Rukia potom čo odišli od Sumiko a objavili sa v zasnežených uličkách Kyota. ,,Prečo čo?" začudoval sa Byakuya, keďže úplné nepochopil cieľ je otázku. ,,Ako to že je tu?" položila teraz Rukia piestnejšiu otázku i s vyšším tónom hlasu. ,,A prečo by tu nemala byť?" povedal Byakuya bez akéhokoľvek záujmu. ,,Oci," prekrížila si Rukia ruky cez prsia, ,,je to členka jednej z najvyššie postavenej rodiny v Soul Society, ktorá ma byť už skoro 300 rokov mŕtva. Naozaj sa ma ideš pýtať na takú úplnú hlúposť." V tejto chvíli si Rukia skutočne uvedomila čo znamená slovne spojenie ,,Kráčať po tenkom ľade". Týmto by mohla naozaj poriadne nahnevať Byakuyu a to nechcela znova zažiť. Ale i napriek tomu ju jeho tajnostkárstvo, ktorú ju dokázalo naštvať nútilo na neho tlačiť. ,,Odkiaľ to všetko vieš?" snažil sa povedať stále bez záujmu ale veľmi sa mu to nepodarilo. Uvedomoval si, že existuje len jedno miesto kde by toto mohla zistiť. ,,Z archívu" odpovedala mu po chvíle Rukia potichu. Byakuya skoro vyskočil z kože: ,,Sľúbila si, že tam bez dozoru nepôjdeš". ,,Ja som tam nebola bez dozoru a ty si mi zase sľúbil, že mi už nič nebudeš tajiť. Je to predsa i moja rodina, takže sa to tyká i mňa" zakričala na neho rozčúlená Rukia tak veľmi, že par ľudí na ulici sa dokonca za nimi i otočilo. Byakuya si porazenecký vzdychol. ,,Ja viem" povedal na koniec Byakuya a už kráčal ďalej úzkymi uličkami Kyota plnými snehu. Rukia kráčala po tichu vedľa neho ale oči mala plné zvedavosti. Byakuya začal: ,,Asi už vieš, že môj otec umrel, keď ich na jednej ceste prepadli. Mama vtedy z toho vyšla len s pár škrabancami ale starším bolo vtedy omnoho ľahšie povedať, že tiež zomrela. Jednoducho im nesedela do karát. " ,,Kto sú vlastne ty starší?" prerušila ho Rukia. ,,Starší," vzdychol si Byakuya, ale tentoraz smutne ,,poskokovia cisára, ktorý dávajú pozor aby šľachta bola dokonala." ,,Watanabe" povedala si popod nos Rukia a Byakuya dostal skoro infarkt. Jedna vec je poznať históriu rodiny a druhá vedieť kto je Watanabe. Toto sa mu prestavalo páčiť. Až keď to všetko strebal zmohol sa na otázku: ,,Čo si to pravé povedala?". V duchu sa modlil aby povedala ,,nič". ,,Watanabe, tak na tu by ten opis sedel dokonale. Otrava stará ježibaba. Asi ani je nesedím o karát" snažila sa usmiať Rukia ale bolo to snáď len horšie. Hlavne pre Byakuya, ktorý len prikývol. ,,A prečo ju vlastne nechceli mať na očiach?" opýtala sa zvedavá Rukia. ,,Rukia" odmlčal sa Byakuya ako keby tie ďalšie slova nechcel nikdy povedať ,,bohužiaľ pre to iste, prečo ty nikdy nesmieš povedať, že si moja dcéra. Starší nie súprave nadšený, keď sa do rodiny narodí dievča. Ona bola vtedy tehotná. Mohla si vybrať medzi potratom alebo tým, že odíde. A vybrala si ľudský svet. Prosím ťa, k Watanabe sa ani náhodou nepribližuj." ,,To by znamenalo" luskla Rukia prstami a ukázala na Byakuya ,,že ty máš sestru." ,,To je prvá vec čo ta zaujíma" zareagoval prudko Byakuya keďže očakával úplne inú reakciu ,,a áno mám sestru. A dokonca dve. Dvojčaťa a sú poriadne otravné". Rukia sa nad všetkým zasmiala: ,,Neviem si ta predstaviť ako staršieho bračeka a ja sa ježibáb už dávno nebojím. Ale to mohla len tak odísť?". Byakuya len pokrútil hlavou: ,,Samozrejme že nie" Rukia nadhodila okamžite vyraz ,,Ako?" a Byakuya nemal nevyber než začať vysvetľovať: ,,V Kyote žije veľa Shinigami. Niektorí boli vyhnanci, iný sú už na dôchodku, niektorý sa zamilovali do ľudí, niekto tu i študuje a ďalší tu sú na dlhodobej misii. A mama... ta je ten poslední príklad." ,,Na akej misii?" vyskočila naňho zas Rukia plná zvedavosti. Teraz sa už Byakuya vôbec nedivil, že jeho rodičia tuto vlastnosť nenávideli ale každý Kuchiki je taký mali bádateľ. No už to majú raz v rodine. ,,Gigai. Predtým, než si zobrala môjho otca, tak bola kapitánka 12. divízie. To ona vymyslela gigai, a Urahara to už len dokončil. Ona bola génius. A blázon." Hovoril Rukii Byakuya, keď sa mu zrazu zaleskla v očiach spomienka a možno i slza ,,Otec vždy hovoril, že je jeho prekrásny blázon." ,,Chýbajú ti?" opýtala sa nerozvážne Rukia a hneď po tom si chcela jednu vraziť. Byakuya iba pomalý prikývol. Keby to nebol ten Byakuya Kuchiki, vždy odtiahnutí šľachtic s kamenným srdcom, tak by možno aj prelial jednu slzu. Bohužiaľ alebo možno našťastie Rukia za tie roky v ňom dokázala čítať ako v otvorenej knihe a poznala tiež veľmi dobre ten pocit, ktorý prežíval. Pretože sama vždy závidela tým šťastným rodinám okolo seba. Samota je niečo čo otrasne boli a čo veľa krát zažila. Ale Byakuya vyrastal v šľachtickej rodine, určite nemal kopu kamarátov o ktorých sa môže oprieť. Preto to bola omnoho väčšia bolesť a preto zmenila hneď tému: ,,A čo z toho výberu je Maria?" Byakuya tou otázkou bol trochu zarazený rýchlou zmenou témy. ,,No, Maria" začal ,,je tu dosť shinigami, to je raj pre hollow a ona sa ich zbavuje." Rukia len prikývla ale vzápätí sa pýtala na ďalšiu otázku: ,,A aká je?" Byakuya sa v uchu usmial. ,,Je to šialený blázon" začal, keď ho zozadu do hlavy trafila snehová guľa ,,a stoji za mnou". A naozaj keď sa otočili, stala za Byakuyom žena. Bola možno o pár centimetrov od Byakuya menšia, s krátkymi vlasmi, ktoré boli zlatkavo oranžové a na sebe mala hrubú šedú mikinu, nohavice rovnakej farby a v rukách niesla plné nákupne tašky . ,,Byakuya Kuchiki, vieš vôbec koľko je hodín?" pozrela sa na hodinky, ktoré skrývala pod rukávom mikini. ,,Miláčik," začal vyhýbavo Byakuya ale potom pokračoval už rázne: ,,môžem vás predstaviť?" Len prikývla a pristúpila. V chladom vzduchu si obidve všimli hlbokého výdychu Byakuyu. Ako keby si chcel dodať odvahu. Najprv kývol rukou na strelkyňu snehových guli: ,,Toto je moja snúbenica Mária Minamoto" a teraz ukázal rukou na druhú stranu: ,, A toto je moja dcéra Rukia Kuchiki". Rukia sa len poklonila so slovami: ,,Veľmi rada vás spoznávam" ale s Máriou to neurobilo nič. Medzi týmito troma nastalo naozaj nepríjemné ticho. A toto ticho prerušila až Mária, ktorá sa otočila na Byakuyu s nechápavý pohľadom: ,,Vôbec sa na teba nepodobá, takže ma určite tu tvoju hlúpu povahu" a Byakuyovi zrazu na čele navrela žila. ,,Ďakujem veľmi pekne" prehovoril na koniec Byakuya a Maria sa len pousmiala: ,,Ty môj hlupáčik, vieš že si väčšinou neznesiteľný. Samozrejme okrem niektorých činnostiach". Maria pri ňom tak blízko, že Byakuya chytil naozaj jemný ton červenej do tváre. Rukia naozaj nevedela či sa ma smiať alebo zvracať. ,,Vezmem ti tie tašky?" povedal zrazu Byakuya, ktorý ich aj hneď mal v rukách. Maria na to len pokrčila ramenami: ,,Keď myslíš. Aj tak je to už len kúsok." Byakuyovi sa uľavilo keď zistil, že flirtovanie sa nebude konať. Okamžite začal kráčať len aby to nezačalo znova. Napriek tomu si všimol ako sa Maria priblížila k Rukii. ,,Za tu urážku sa ospravedlňujem ale je zábavné ho škádliť a potreboval nejaký trest." Pošepkala jej Maria. ,,Nikdy som ho nevidela červenať sa" odvetila jej na to Rukia a Maria sa uškrnula: ,,Tak to si tento víkend užiješ". Rukia jej chcela ešte niečo povedať ale to už Maria kráčala k Byakuyovi, ktorý bol pár krokov pred nimi. ,,Byaki a vieš, že si zlatý, keď sa červenáš." ,,Ticho ryšavka" odpovedal jej na to Byakuya ešte čerenejší.

P.S: A tu je ryšavka.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama
Ďakujem za vašu návštevu. Dúfam, že sa vám tu páčilo a prosím, vyjadrite svoj názor komentárom alebo anketou pod článkami, alebo hlasujte v ankete naľavo.